Prišlo to dosť nenápadne a bez veľkej reklamy. Na začiatku tohto roku štartoval na televízii HBO nový seriál Temný prípad (True Detective) a keď v marci išiel ôsmy, záverečný diel série, spadla načas streamovacia služba pod náporom fanúšikov zvedavých na rozuzlenie príbehu.
Stačili tri mesiace, začalo sa hovoriť o momentálne „najlepšom seriáli súčasnosti“, čo bol titul, o ktorý sa donedávna uchádzali Perníkový tatko, Hra o tróny a prípadne House of Cards. Teda nie, že by bleskové striedanie favoritov v nabitej seriálovej konkurencii bolo také prekvapivé. 
Prekvapivé viac bolo, že takéto výnimočné hodnotenia (úctyhodných 94 percent na Česko-slovenskej filmovej databáze), a to aj v masovom meradle získal práve tento seriál.
Temný prípad predstavuje opak ľahkej, stráviteľnej oddychovky na večer. Dokážeme si predstaviť, že ak by ho kúpila ľubovoľná televízia na Slovensku, rozhodne ho nevysiela pred pol štvrtou nadránom – ak vôbec.
Príbeh plynie lenivo a rozvláčne ako rieka Mississippi v Louisiane, kde má táto detektívka kulisy. Už aj tak dosť nesympatická dvojica na stope páchateľov rituálnej vraždy vedie čudné rozhovory, väčšinou o absurdnosti života, takže máte pocit, že namiesto detektívky počúvate audioknihu filozofa Nietzscheho.
Prinajmenšom spočiatku sa seriálom prehrýzate a pritom vás podvedome fascinuje.
Stráviteľnosť nezvyšuje prelínanie rovín deja. Príbeh sa odohráva na striedačku v rokoch 1995, 2002 a 2012 a vzbudzuje čudný pocit, že detektívi nesmerujú k rozuzleniu, len sa krútia v bludnom kruhu. A je až tak ponurý a depresívny, že si dvakrát rozmyslíte, či ho chcete dopozerať pred spaním.
Zhrnieme to: obľúbenosť seriálu je podobne prekvapujúca, akoby papučoví televízni diváci začali hltať existenciálne podobenstvá Ingmara Bergmana a ešte boli nadšení, že to bolo suverénne najlepšie, čo kedy na obrazovke videli.