V polovici mája sa bude vysielať Petráňovej druhý dokument Bicyklom k lepším zajtrajškom. O túto tému sa uchádzala, lebo má pekné spomienky na to, ako sa v detstve bezstarostne premávala na bicykli s vetrom vo vlasoch, bez obavy, že ju v plnej premávke čosi zrazí.
Film nakrúcala aj pri bratislavskom Starom moste – nie náhodou, ten už mizne tiež.
„Spomienky sa nám viažu na isté miesta, keď sa k nim vraciame, oživujú sa nám aj pocity, ktoré sme vtedy mali. Keď tie miesta zmiznú, zmizne aj to prepojenie a spomienky spolu s ním,“ hovorí. „V spravodajských záberoch televízií most dlho nezostane. Všetky sa po čase mažú.“
Režiséri Fetišov socializmu mali k dispozícii archívy Slovenskej televízie aj archívy Slovenského filmového ústavu.
Keď však Miriam Petráňová nakrúcala diel o céčkach, prekvapene zistila, že v archíve o nich takmer nič nie je, len jeden dokument. Pritom si myslí, že práve pri zbieraní céčok sa najviac prejavil deštruktívny vplyv socializmu, napríklad to, ako deformoval charaktery.
„Ja som bola v škole športovkyňa, céčka ma veľmi nevzrušovali,“ hovorí. „Ale raz mi otec priniesol z Čiech vrecko perleťovozlatých s bublinkami a ja som s nimi slávnostne prišla do školy. Cestou domov ma potom neznáme decká olúpili. Dnes mi z tých čias zostala len malá retiazka ako dôkaz, že naozaj existovali.“